MHD má už vo svojom názve slovo hromadný. Je pre mnohých, v podstate pre každého, čo potrebuje prepraviť a tak aj všetky tie príbuzné miesta a „príslušenstvo“, ako sú zastávky, cedule a tabule, slúži rovnako tak všetkým. Je však niekoľko vecí, ktoré možno pokladať za problém a len z pár z nich sa dá niečo efektívnejšie robiť, kým proti iným sú aj ostatní čakajúci a postávajúci v zastávkach bezradní.
1. Zničené zastávky
Vandalom sa stane hocikto. Stačí trocha v krvi, tá správna partia a chuť ukázať sa pred nimi viac. Alebo len nahromadená zúrivosť a pocit sily a neohrozenosti. V každom je ničiteľ. Deštruktivizmus musí ísť von a silná kopačka do skla urobí dieru. Autor tohto diela sa potom cíti ako hrdina, pretože zanechal známku svojej činnosti. Najčastejšie to robia ľudia, ktorí žiaľ trpia osobnými problémami a nedosiahli to, čo chceli, alebo nedosiahli nič. Postriekaná a dorozbíjaná zastávka je ich dielom a cítia sa naozaj ako umelci, hoci sami to tak nepomenujú. Nuž a samozrejme, tá druhá časť, ktorá chce byť súčasťou skupiny tým dáva najavo, že sú dostatočne silní a odvážni. Aj hlúpi.
2. Cedule necedule
Chcete vedieť, ktorý spoj a kedy prichádza, koľko minút trvá trasa a… ceduľa nikde. Alebo v lepšom prípade je presprejovaná, či zamaľovaná fixkou. Tak takéto niečo dokáže naozaj len grázlik s podivným zmyslom pre humor. Alebo že by mal duševný problém, či akési nutkanie naštvať ľudí okolo? Keď som raz pred rokmi narazil na dvoch možno siedmakov s cigaretou v papuli a hrubou fixkou pri ceduli, hovorím. „Nuž výborné riešenie chlapci, čo ste tým vyriešili?“ mimo sprchu nadávok a výsmechu som dostal odpoveď „len nech babky krútia hlavou“.
3. Bordel
Množstvo zastávok je zároveň celé roky smetným košom. Poháre, obaly, krabičky od cigariet a ohorky od cigariet. Ak niekto chce tvrdiť, že sme civilizovaný národ, treba otvoriť oči a dobre sledovať. V niektorých, a to naozaj mnohých, je puch moču. Neraz kvôli močeniu na druhú stenu zozadu, čo aj tak steká dnu. Ak aj sú náhodou nainštalované koše, je priam zázrak nájsť konkrétnych cestujúcich s cieľom Mea Pulpa, či školákov, ktorí naozaj obaly a odpadky hodia do koša pár metrov od nich, keď to ide aj rovno pod seba.
4. Cigarety a fajčiari
Kamkoľvek sa pozriete, kdekoľvek čakáte na električku, autobus či trolejbus, ustavične horí nejaká cigareta vo vašom okolí. Ak ste astmatik, mamička s kočíkom, tehotná, či pacient s chronickými ochoreniami pľúc, niečo také si všimnete oveľa skôr ako ľudia s klapkou na očiach. Aj na nosoch. Kvantum ohorkov na Trnavskom mýte je stále dôkazom v akej miere sa tu fajčí a znepríjemňuje čakanie ostatným. Smrad v podzemných priestoroch je to mocnejší, že vyfajčujú aj prevádzkari niektorých predajní dole, bezdomovci, rôzne živly a aj tí, čo len prechádzajú. Ak fajčiara upozorníte, zväčša je to človek agresívny, ktorého sa upozornenie dotkne.
Je im celkom jedno, že prečiarknutá cigareta je na ceduli len pár metrov od nich. Fajčiari sú však v podstate kdekoľvek, kde by polícia mohla kasírovať, no práve beztrestnosť pripravila na niečo také slobodné podmienky. Najhoršie sú prípady, kedy cigaretám neuniknete. Na jednej strane mamička s kočíkom s cigaretou v papuli, na opačnom konci školáci zo školy s cigaretami v papuli a nech fúka z akejkoľvek strany… je to jedno.
5. Ľudia a bezpečnosť
Zastávky majú aj jeden problém, ktorý sa viac týka spoločnosti. Sú také, kde narazíte na pár ľudí. Také, kde sa ocitne bezdomovec so zápachom rovnajúcim sa plného kontajnera, ale aj rôzne živly. Ľudia sledujúci druhých, obzerajúci vypuklé vačky, hľadajúci špaky, bijúci sa nespratníci, alebo ďalší, pre ktorých sa radšej vyhýbate pobytu na zastávke. Bratislava je miestami až príliš neosobná a odcudzená. Ak vás na zastávke napadnú, bude to zväčša odvážnejší Bratislavčan, či ešte odvážnejší prišelec, čo sa pokúsi akokoľvek zasiahnuť. Zväčša sa vás však nemusí nikto zastať, maximálne si nejaký mladík incident nakrúti na mobil. Sociálne agresívne živly nastupujúce smerom na útulky pre bezdomovcov, drogovo závislí, podnapití, mladí, ktorým je pritesno vo vlastnej koži a ďalší. A opäť je to o ľuďoch…
