5. októbra sa v kine bratislavského AuParku konala premiéra filmu, akých veľa nebýva. Uviedli film Pírko, no kým malé pierko možno takmer nič neznamená, film naopak dokáže veľa. Zúčastnili sa jej tvorcovia, aj niektorí herci vedľajších úloh.
Pírko je o realite
Skutočný príbeh poukazujúci na život dievčaťa z detského domova, ktoré naivné verí sľubom svojho priateľa, a kým ešte prvú polovicu je stále dieťaťom, ocitne sa v prostredí a vo väzbe ľudských zvierat, o ktorých vieme, no v boji proti nim sa veľa nedeje. Príbeh a film sa dotýka tak vážnych vecí, ktoré ak sa nás priamo netýkajú, radšej sa robíme, že neexistujú. Sú však hrozbou, pretože samozvaní páni nad svojimi obeťami žijú aj medzi nami.
Pálčiva téma, no vynikajúce herectvo
Len 26 ročná herečka SND, Dominika Zeleniková, ako hlavná postava Martina odchádza z detského domova. Tam panujú podmienky, aké reálne čakáme na zanedbanom pracovisku. Aj slovník deti a správanie nám pripadá autentické, no herectvo mladých pôsobí dôveryhodnejšie, než vo väčšine filmov s takto mladými hercami. Po Martininom odchode do Prahy, kde stále ešte ako neskúsené dieťa verí, že ju frajer Roman čaká pripravený na spoločný život, sa stretáva s realitou. Špina, smrad, podivná partia… ale hlavne ona jediná je tá, čo má aspoň nejaké peniaze. Martina sa však dostane do nesprávneho auta, kde ako každý divák tuší, začína temnejšia časť filmu.
Šokujúca, tvrdá a pravdivá. Hoci príbehy žien unesených pre tento druh otroctva sa dnes odohrávajú od Prahy na západ častejšie, než v súčasnej Bratislave, film v skutočnosti poukazuje na fakt, ze takýmito obeťami sú aj dievčatá zo Slovenska. Ideálne tie, ktoré nikomu nechýbajú a nikto im nepríde na pomoc. Herečka v hlavnej úlohe nesie na svojich bedrách doslova celý film. Je to jej príbeh, takže osudy postáv okolo, ak nie je ona súčasťou ich deja, nevidíme. Vidíme len ju, jej veľmi rýchle dospievanie, aj šialené trápenie, ktoré filmári zachytili až strašidelne dôveryhodne. Nakoniec je to však ona sama, kto sa musí postaviť na nohy a vyrovnať sa s ranami a jazvami na celej psychike.
Žiaden festivalový intelektuálny film
Pírko nie je jeden z tých filmov od nezávislých tvorcov, aké sa snažia zaujať predovšetkým intelektuálne publikum a snažia sa o myšlienku či posolstvo. Pirko je poriadny celovečerný film, aký by sa mal dostať pred oči celej Európy. Divák totiž spozná hlavnú hrdinku, prežíva s ňou jej príchod do Prahy, neistotu a očakávania, dokonca spoznanie svojej matky, aké nie každý môže ustáť. Keď sa však začne odohrávať temnejšia časť filmu, končí sranda a nastupuje dej prežívaný spolu s ňou. Aj tu sa prejavuje hlavná postava, či skôr herečka, stvárňuje obeť tak dôveryhodne, že to nedokáže diváka nechať chladným. Niečo také je nemožné.
