Počas hodových slávnosti v mestskej časti Vrakuňa, sa každým rokom stretáva viac a viac ľudí. Zvyšujúca sa úroveň kultúrneho podujatia plného hudby, zábavy, jedla, kolotočov, či ďalšieho sprievodného programu naberá na sile a význame. Tohtoročné hody sa od posledných odlišovali miere v pokrytej plochy atrakciami a stánkami. Tentoraz sa ušlo viac priestoru aj priamo na uzatvorenej ceste a jeden z trávnikov sa stal dočasnou parkovacou plochou pre vzdialenejších návštevníkov.
Bohatý kultúrny program priniesol zábavu a aj príležitosť na odviazanie. Vystúpilo niekoľko interpretov, Kmeťovci, vystrašil a na čas vyhnal niektorých ľudí Martin Jakubec, a technicky len na tablete vyriešenou šou potešil aj Štefan Skrúcaný.
Nie príliš pekný pomer ľudí
Zvláštny postreh, aký možno nepatrí medzi časté prieskumy, sme si dovolili spraviť z vlastnej skúsenosti a nechtiac. Na snímkach priateľov sme si v jeden deň všimli až priveľmi veľa fajčiarov a následný prieskumnebol ďaleko od pravdy. Počas dňa sa v okolí pódia a v hľadisku objavilo veľmi veľa mamičiek, detí a dojčiat. Kočiare rôznych typov dokazujú zaujímavú skutočnosť a to najmä tú, že určite nevymierame. Predpoklady odborníkov sa nepotvrdzujú a detí pribúda. Šokujúce však bolo sledovať, koľko mladých mamičiek fajčí pri svojich deťoch, nad kočíkom, či len v blízkosti. Dokonca sme pozorovali matky, či oteckov, ktorí ustúpili od vlastného dieťaťa s cigaretou, pričom sa oveľa viac priblížili k dieťaťu cudziemu.
Zdá sa až neuveriteľné, že bolo nemožné uniknúť cigaretovému smradu a dym sa vznášal aj nad ľuďmi v hľadisku. Vyhnúť sa cigaretám znamenalo prejsť na chodník a odísť domov. V snahe vychutnať si z programu aspoň hodinu sa v rádiuse okolo nás zhruba na 20 metrov pohybovali a stáli viacerí dospelí. Dokonca aj záchranár prechádzal dymiac s cigaretou medzi prvými, keď sme sa pustili do skúmania pomeru fajčiarov a nefajčiarov. S jednoduchou matematikou a sledovaním sme dospeli k číslu 51 nefajčiarov oproti 27 fajčiarom. Len odhadom siedmi pritom boli zastihnuteľní s cigaretou v minúte X, rovnako ako o 10 minút a taktiež o ďalších 10 minút znova. Len jediného fajčiara sme mali možnosť vidieť, že špak neodhodil pod seba, ale hľadal kôš. Mal približne 15 rokov a darilo sa mu robiť dobrý dojem na priateľku. Na druhej strane, ešte nikdy sme nevideli hody a kultúrne podujatia s vyhradeným miestom pre fajčiarov, ktoré by malo aspoň trochu chrániť tých, ktorí nehodlajú cigaretový smrad trpieť. Ľuďom totiž chýba najmä ohľaduplnosť. Chýba zreteľne tým, ktorí idú oproti vám, hodnotia dieťa či kočík, a ešte smerom k nám vyfúknu časť dymu. Stáva sa to pritom práve tým, ktorí si už ani neuvedomujú, že fajčia.
Oveľa horšie čísla priniesol večer. Podnapitá mládež pri brehu Malého Dunaja, ktorej svietili len svetielka cigariet bola len malou predzvesťou, že počas večerných hodín sa to aj napriek policajným hliadkam nebude dariť situáciu udržať bez agresivity a problémov. Žiadne zásadné problémy z pohľadu návštevníka nenastali. Jedine ak by sme počítali celkom iný pomer fajčiarov oproti nefajčiarom než bol počas dňa. S pomerom 71 nefajčiarov oproti 51 ľuďom s cigaretou je pomer určite neuveriteľný, no akékoľvek snímky priateľov z podujatia máme, svedčia ešte o horšom pomere, než v sledovanom čísle. Stáť v rade na klobásku, či cukrovú vatu tak znamenalo napáchnuť smradom oleja a cigariet. Najmä však toho druhého.
