Tak ako má minca dve strany, aj rôzne situácie v živote majú pohľad z dvoch strán. Napríklad tak ako situácia na tejto fotografii. Ide o klasické ráno v jednej bežnej bratislavskej štvrti, známej šialenými zápchami a trčaním v nich. Práve so zápchou súvisí aj konkrétny prípad.
Ak sa snažíte prísť ráno napriek upchatej ceste do práce čas, môžete chytiť iný meškajúci spoj. Ale len môžete. A rovnakých prípadov je v hlavnom meste ešte na niekoľkých miestach sem tam navlas rovnakých.
Pohľad 1#: pohľad vodiča autobusu
Vodič zastaví na svojej zastávke kvôli zápche s oneskorením, otvorí dvere, ľudia nastúpia a on dvere zatvorí. Lenže zápcha autobus drží uväznený na tom istom mieste ešte 3:33 minút, kým neprejde prvou pneumatikou mimo zastávku, pričom rozdiel v posune je asi dĺžka malého auta. Vonku sú ľudia, čo dobehli tesne po zatvorení dverí. Aj takí čo skúšali stláčať otváranie dverí, či kývať na vodiča. Vodič nemusí otvárať už zatvorené dvere. To isté by tvrdil na sťažnosť aj dopravný podnik.
Pohľad 2#: pohľad takmer cestujúceho
Druhý pohľad je zo strany toho, čo dobieha k zatvárajúcim sa dverám. Stlačenie otvorenia nepomáha. Dvere práve zaklapli. Autobus posunie necelé dva metre vpred, kde ešte má priestor. Takmer-cestujúci stojí na zastávke hneď vedľa autobusu dve minúty, keď to vzdá a schová sa pred dažďom pod strechu. Môže sa ho dotýkať, nikam sa ďalej neposunie. Stále stojí na zastávke a stále by to vyzeralo, že by vodič predsa len mohol dvere otvoriť. Riskovať červenú agresívnu tvár však nie je dobrý nápad. Nie je tak vhodné snažiť sa dnu dostať aj naďalej. Druhý pohľad je však nakoniec o ľudskosti a ústretovosti. Ak vodič nemá záujem potešiť viac ako jedného človeka dúfajúceho tam vonku v otvorené dvere, tak sa ani nedočkáte. Je celkom jedno, že taký autobus stále ešte stojí celou nápravou a kolesami na farebnej ploche zastávky. V čase, keď autobus vyštartoval na cestu zo zastávky, stálo na nej 14 ľudí. Medzi nimi by sa rado zviezlo viacero z nich a stihlo ďalší spoj. Práve ten ďalší spoj, ktorý už ide načas, by sa oplatil viacerým. Stihli by tak prácu, lebo ďalší autobus stál v zápche a prišiel v tejto konkrétnej popisovanej príkladovej situácií až zhruba o 9 minút po vstupe prvého kolesa tohto nešťastného autobusu. Viacerí by sa teda radi zviezli… nuž čo už.
To by sme však žiadali priveľmi veľa. V oboch prípadoch je však možné hovoriť o pravde. Iba v jednej prevažujú pravidlá a v druhej ústretová ľudskosť.
